Mnohí nás kontaktujete ohľadom fotografií z konsekrácie Kostola sv. Mikuláša v Daleticiach. Fotografie sme nemohli uverejniť kvôli chybe na serveri, na odstránení ktorej pracujeme. Majte, prosím, trpezlivosť. Za porozumenie ďakujeme.
Sotva dosť vďačnosti nájdeme, aby sme mohli ďakovať Nášmu Nebeskému Otcovi za dary, ktorými nás obdarováva. Napriek tomu tak chceme urobiť ďakovnou sv. omšou v sobotu, 30. 6. 2012 o 17:00 hod., pri ktorej J. E. arcibiskup Alojz Tkáč konsekruje novo obnovený kostol sv. Mikuláša v Daleticiach. Zároveň uvedie doterajšieho správcu farnosti ThLic. Radoslava Gejguša do funkcie farára farnosti Sv. Antona, pustovníka v Jarovniciach. Všetci ste srdečne pozvaní. Vďaka patrí Bohu známym darcom, dobrodincom a všetkým, vďaka ktorým sa toto dielo podarilo.
Máme za sebou už skoro pol kalendárneho roka, ktorý sme začali pri polnočnej adorácií. Pokračovali sme darovaním krvi. Odpustová slávnosť na sviatok Sv. Antona, pustovníka, prišla v poriadnej chumelici. Zimu, silný vietor i mráz, zažil aj pán biskup Stanislav Stolárik, ktorý sa k našim veriacim prihovoril povzbudivými slovami pri svätej omši.
Po fašiangoch sme sa prehupli do pôstneho obdobia. Tohoročný pôst bol výnimočný, zvlášť jeho koniec. Prišli k nám misionári z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Posledné misie boli v Jarovniciach pred desiatkami rokov, takže pre mladších to bolo niečo nové, skôr narodení si pripomenuli ako to bolo počas misií niekedy. Farnosť sa pripravila nielen na ďalší život, ale aj na Veľkú noc, ktorá sa tohto roku po prvý krát slávila vo všetkých kostoloch, aj filiálnych. K Veľkému piatku neodmysliteľne patrí krížová cesta, ktorá je už nepísanou tradíciou, tak pre našu farnosť, ako aj pre farnosť Ražňany.
Po Veľkonočných sviatkoch sa začala rekonštrukcia filiálneho kostola v Daleticiach.
Pre napojenie farského kostola na obecný vodovod a kanalizáciu bolo nevyhnutné vykonať sondy nariadené pamiatkovým úradom. Tým sa začala „devastácia“ farského dvora. Obkopali sme kostolné múry, základy, aby sme kostol odvodnili, taktiež odviedli dažďovú vodu. Nasledovala úprava chodníkov. Medzitým sa začalo s búracími prácami na dome, takzvanom kantorskom byte a dome, ktorý farnosť odkúpila pre potreby výstavby centra pre rehoľné sestričky z Congregácie Jesu, ktoré u nás pôsobia.
Posledné dni i týždne sú v našej farnosti veľmi rušné, nielen pre veriacich, ale zvlášť pre našich duchovných otcov. Pastoračné povinnosti však nešli bokom. Okrem pravidelných slávení - Prvé sv. prijímanie vo farskom kostole a kostole Panny Márie Fatimskej, sme mali vo farnosti aj Sviatosť birmovania, ktorú našim tridsiatim siedmym mladým ľuďom udelil pán biskup Stanislav Stolárik.
Mesiac máj bol plný aktívnej činnosti vo farnosti. Okrem už vyššie spomínaných slávení, opäť to bola Milosrdná kvapka krvi, putovali sme do Krakowa na Púť rádia Lumen, slávili odpustovú slávnosť vo filiálnom kostole Panny Márie Fatimskej.
Na sviatok Božského Srdca sme požehnali, v minulom roku opravenú kaplnku Božského Srdca. Bolo to taktiež pri príležitosti 10. výročia založenia Bratstva Božského Srdca a v deň 10. výročia kňazskej vysviacky nášho pána farára Radoslava.
Je toho naozaj dosť, čo sa urobilo a ešte je potrebné urobiť. S Božou pomocou a pomocou farníkov sa to všetko určite hravo zvládne. Fotografie zo spomínanej činnosti si môžete pozrieť na našej internetovej stránke v sekcii fotogaléria.
Dôležitý oznam pre všetkých, ktorí sa vedia podeliť! 9. Farská milosrdná kvapka krvi bude 11.05.2012 na našom farskom úrade od 7:00 do 10:30hod. Urobte si deň voľna a príďte sa podeliť. Vínko je pripravené na doplnenie tekutín, koláčiky budú! Príďte, presvedčte sa! Tešíme sa na vás!
Ľudové misie
Jarovnice 2012
„... do dlaní som si Ťa vryl ..“. ( Izaiáš 49, 16)
Program ľudových misií: 24.3. – 1.4.2012
Sobota – 24.3.2012 18:00 spev a modlitba k Duchu Svätému
Možnosť prijatia sviatosti zmierenia:
Jarovnice: Utorok od 15:00 – do večera Streda od 09:00 – 12:00; od 15:00 – do večera Štvrtok od 09:00 – 12:00; od 15:00 – do večera Piatok od 15:00 – do večera Sobota od 09:00 – 12:00 Močidľany: Utorok od 09:00 – 12:00 Streda od 09:00 – 12:00; od 15:00 – 17:00 Rómska osada: Utorok od 15:00 – 16:45 Piatok od 15:00 – 16:45 Daletice: Streda od 15:00 – 17:00 (aj po sv. omši) „Chýba mi, ako si sa rozprával so mnou, keď si bol dieťaťom.“ ( Boh ) „Tú vec "Miluj svojho blížneho" som myslel vážne.“ ( Boh ) „Ak už musíš kliať, tak používaj svoje meno.“ ( Boh ) „Čo tak sa stretnúť v nedeľu i v mojom dome pred fotbalovým zápasom?“ ( Boh ) „Život je krátky, večnosť nie.“ ( Boh ) „Potrebuješ manželského poradcu? Som voľný.“ ( Boh )
Ľudí odjakživa priťahovali záhady, nevysvetliteľné javy. Nie je ničím zvláštnym, že do kaplnky Loretto v americkom meste Santa Fe v Novom Mexiku prichádza množstvo ľudí, aby sa pozreli na záhadné schodisko. Čím je zvláštne?
V druhej polovici 19. storočia bola postavená kaplnka, po dokončení ktorej sestričky zistili, že v nej chýbajú schody na chór. Bol to pre nich problém, ktorý sa rozhodli riešiť deväťdňovou modlitbou o pomoc k sv. Jozefovi, ktorý bol tesárom. A čo sa stalo? Po ukončení modlitieb zaklopal na dvere zvláštny cudzinec, ktorý sám, bez cudzej pomoci, zhotovil v krátkom čase schodisko, ktoré sa považuje za pýchu tesárskeho umenia. Tesár po jeho dokončení odišiel z mesta tak záhadne ako tam prišiel, dokonca bez odmeny za prácu. Nikto o ňom viac nepočul, ani ho nevidel. A čo je na schodisku tajomné? Schodisko je postavené bez stredovej opory, bez jediného klinca, či lepidla; záhadou je aj drevo použité na stavbu, v okolí také nerastie. Schodisko má tridsaťtri schodov, ako mal Ježiš rokov, keď zomrel. Nečudo, že po meste a okolí sa začalo hovoriť, že tým tesárom bol samotný sv. Jozef, ktorého poslal Ježiš, aby pomohol sestrám. Od tej doby sa považuje schodisko za zázračné a stalo sa cieľom pútnikov. Ako to bolo, kto bol ten záhadný muž nevieme, ale nie je to až také dôležité. Každý si vo svojej fantázii urobí záver.
Tesár z tejto legendy v tichosti odišiel. Odišiel v tichosti tak, ako žil sv. Jozef. Môžeme si položiť otázku, prečo tak významný človek v živote Ježiša Krista žil v úzadí, vieme o ňom veľmi málo. Žiadny z evanjelistov nezaznamenal jediné slovo, ktoré povedal Ježišov ochranca. Vari sv. Jozef bol menej ako mýtnik Zachej, samaritánka, či mnohí iní, ktorých evanjelisti zachytili vo svojich evanjeliách? Určite nie. Jozef bol tichý a ostával v pozadí. Ale to neznamená, že jeho život a život Svätej rodiny bol jednoduchý, bezproblémový. Boli to neľahké veci, ktoré Boh od Jozefa žiadal. A Jozef konal, zbytočne nerozprával. Na obrazoch je znázornený ako starší muž. Ani to nemusí byť pravdou. Možno je to iba preto, že bol rozvážnym a schopným zvládať úlohy, ktoré mu boli predkladané. A tieto vlastnosti sa väčšinou pripisujú starším mužom. V našich, ľudských očiach má význam, hodnotu človek pekného vzhľadu, bohatý, s peknými rečami. Boh pozerá ináč. Jasne nám svoj postoj odkázal v blahoslavenstvách, ktoré sú hlavnými pravidlami kresťanského života. Jozef sa nimi riadil. Ak budeme nasledovať sv. Jozefa v jeho pokore a láske, jeho život nám pomôže naplno rozvinúť lásku k Bohu a ku všetkým ľuďom. Ich zachovávanie nás privedie k plnej a pravej slobode Božích detí.
Ako a kedy zomrel sv. Jozef to tiež nevieme. Môžeme iba predpokladať, že to bolo pred tým, ako Ježiš začal verejne účinkovať. Je pravdepodobné, že zomrel v Spasiteľovom objatí, v náručí Boha. Možno práve preto je uctievaný ako patrón dobrej smrti. Nevieme ani príčinu jeho smrti. Možno sa upracoval, ako mnohí naši starí otcovia a otcovia, lebo robil všetko pre to, aby sa zodpovedne postaral o svoju rodinu. A tu sa nám vynára ďalšia otázka: „Prečo Ježiš neuzdravil svojho starostlivého ,nevlastného otca,?“ To ostáva pred našim zrakom skryté. Pravá životná múdrosť nepochádza z toho, čo kričí do sveta, z toho čo je vyzdvihované na piedestál tohto sveta. Pravá životná múdrosť je nedosiahnuteľná pre ľudí, ktorí sa pyšne spoliehajú na svoj rozum, intelekt a ľudskú krásu. Pravá životná múdrosť je pripodobniť sa ľuďom akým bol sv. Jozef.
