Aktuality

         V našej farnosti to žije. Sviatosť birmovania, sviatosť prvého svätého prijímania na trikrát a mnoho iných aktivít, ktoré sa opakujú každoročne v mesiacoch mája a jún. Najbližšiu sobotu sa tešíme a pozývame všetkých o 20:00 hod. na Vigíliu sviatku Zoslania Ducha Svätého. Ale čo sa nedeje každý rok je putovanie do Fatimy a ďalších pútnických miest na tejto trase. Takejto [button link="http://farnostjarovnice.sk/wp-content/gallery/#/farskeakcie/putdofatimy17-2652017/" size="large" color="blue" text="black" window="yes"]púte[/button] sa zúčastnili naši veriaci spolu s pánom kaplánom Radoslavom, kde sa stretli s otcom arcibiskupom Bernardom. Kým jedni putovali, druhí sa kultúrne vyžívali na predstavení [button link="http://farnostjarovnice.sk/wp-content/gallery/#/farskeakcie/ochotnicizacmvnasejfarnosti/" size="large" color="green" text="black" window="yes"]Ženský zákon[/button], ktoré pripravili ochotníci z ACM Prešov pod vedením vdp. Jozefa Mrúza, ktorý si v predstavení aj zahral. Najbližšie naši dôchodcovia putujú do Wadovic, rodiska sv. Jána Pavla II. a na Zebrzydowsku kalváriu. Už teraz sa tešíme na fotografie aj z tejto púte.

           Tento rok je rokom MARIÁNSKYM, viac ako inokedy sa skloňujú slová "zjavenia, pravdivosť zjavení, čomu veriť, čomu nie". Zvlášť teraz, keď Svätý Otec cestou z Fatimy poskytol žurnalistom rozhovor na túto tému. O tejto téme, zvlášť o otázkach týkajúcich sa zjavení v Medžugorí si môžete [button link="http://www.ke-arcidieceza.sk/medzugorie-ake-su-zavery-skumania-komisie-ktoru-viedol-kardinal-ruini/" color="blue" text="dark" window="yes"]prečítať[/button]  pracovný preklad článku vatikanistu Andrea Tornielliho na stránke Košickej arcidiecézy

              Opäť je to tu! Už tradične pred odpustom, deň pred sviatkom Panny Márie Fatimskej, 12. mája, Vás pozývame darovať krv. Príďte na faru v Jarovniciach, príďte všetci darcovia a priveďte aj prvodarcov.  

Tešíme sa už na Vás!

            Všade okolo počúvame o rôznych anketách. Zlatý slávik, OTO, GRAMMY, Miss, Oskar a mnoho iných. Sú to ocenenia z rôznych oblastí života. Je však mnoho oblastí, v ktorých sa žiadne ocenenie neudeľuje. Niektoré veci, činnosti berieme samozrejme, nepozastavujeme sa nad nimi.

        Skončilo sa obdobie pôstu, sme vo veľkonočnom období. O dôležitosti a význame Ježišovho účinkovania, smrti a zmŕtvychvstania teraz uvažovať nebudeme. To by nebolo krátke zamyslenie! Človek  nevie, nedokáže a nie je v jeho moci udeliť ocenenie Vykupiteľovi.

    Za uplynulé obdobie, posledných niekoľko týždňov patrí ocenenie práce tých, ktorí v spovedelniciach presedeli hodiny a hodiny, cez nich prechádzal všetok ten odpad zla hriechu. Ktorí nám sprostredkovali odpustenie a milosrdenstvo, aby sme mohli s čistým srdcom prežiť Ježišov triumf. Unavení, vyčerpaní, mnohokrát na pokraji fyzických i psychických síl vždy pripravení a ochotní poslúžiť, požehnať. Vyvrcholením maratónu spovedania bolo Veľkonočné TROJDNIE. Najdôležitejšia, najkrajšia a najvyčerpávajúcejšia časť liturgického roka. Koľko síl a obetovania sa ich to stálo? Koľkí z nás si to uvedomili, koľkí z nás ich zbytočne, bezdôvodne v tom vypätom čase otravovali. Koľkí z nás im pomohli? Urobme si anketu. Kategórie ako najtrpezlivejší, najláskavejší, najobetavejší a iný naj... si môžeme vytvoriť sami. Ku každej kategórii si priraďme toho svojho favorita. Nemusíme ich vytiahnuť na pódium slávnych, stačí poďakovať, dať im vedieť, že si to ceníme. Sošku s názvom MODLITBA odovzdať Nebeskému Otcovi s poďakovaním za nich a prosbou o požehnanie. A Panne Márii ich odovzdať v modlitbe s prosbou o ochranu.

       Vďaka Vám naši kňazi, naši farári, kapláni,  naši duchovní otcovia!

                   Vo svetle posolstva vzkrieseného Krista nech je slávenie Veľkej noci pre Vás prameňom nádeje, radosti a pokoja. Nech skutok Kristovej lásky oslavujúci život, je zdrojom načerpania síl, optimizmu a radostí do všedných dní osobného aj pracovného života.

     Každý z nás bojuje s nejakou chorobou. Niet človeka, ktorého by netrápil nejaký neduh, či je mladý, či starý, či si to prizná, alebo nie. To trpí telo.

    Horšie však je, ak trpí naša duša. Najčastejšou diagnózou kresťanov je schizofrénia. Možno si poviete, že ste o takom niečom, o takej diagnóze – schizofrénii duše -  ešte nepočuli.  Nepočuli, ale trpíme ňou všetci. Ako to zistiť, či sa to týka aj mňa? Sledujme najčastejšie príznaky:

• Chodím denne na svätú omšu, pristupujem k Eucharistii. Keď vyjdem z kostola, na susede, kolegyni neostane nitka suchá.
• Nosím bielu stužku, symbol počatého dieťaťa, ale v krvi mi koluje antikoncepčná tabletka.
• Nemôžem sa dočkať tretej hodiny popoludní, aby som sa pomodlil Korunku. Odriekam: - ... pre Jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami.... A pritom nepodám ruku, neodpustím sestre, bratovi.
• Pol hodiny dokážem kľačať pred Sviatosťou Oltárnou, ale nepomôžem starému, chorému.
• Na krížovej ceste rozjímam o umučení Pána, ale sám ho križujem neviazanými zábavami, radovánkami pri piatkových zábavách, diskotékach.
• Pri pohrebe plačem, omdlievam pri truhle, ale len čo je hrob zasypaný kvetinami, na zosnulého si ani nespomeniem, nestojí mi ani za jedno "Odpočinutie večné..."

     Čo sa s tým dá robiť, ak ste zistili na sebe niektorý z týchto príznakov? Je to jednoduché. Existuje jedna ambulancia, v ktorej sa dá táto choroba liečiť. Vďaka Bohu je v každom meste, skoro v každej dedine, ba je ich aj niekoľko na jednom mieste. Každý ju môže navštíviť, neplatí tu žiadna rajonizácia. Podmienkou je, že každý musí prísť sám a hlavne – dobrovoľne. Tá ambulancia sa volá SPOVEDELNICA, pracujú v nej tí najlepší špecialisti. Teraz máme šťastie, v týchto dňoch sú ordinačné hodiny predĺžené a lekárske služby posilnené. Je len na nás, či a kedy navštívime túto ambulanciu. A hlavne, či budeme dodržiavať pokyny lekárov a pravidelne užívať predpísané lieky. Ale každý, kto sa chce liečiť, kto chce vyliečiť schizofrenickú chorobu svojej duše, musí pravidelne túto ambulanciu navštevovať a dodržiavať liečebný poriadok. Je to ťažká a dlhodobá liečba, ale preliečiť sa, vyliečiť chorú dušu, stojí za to!

   Prezradíme vám, že takto to bolo len do uplynulej soboty. Čo sa stalo v sobotu 21. januára? V telocvični hornej školy sa stretli otcovia a synovia na futbalovom turnaji, spolu ich bolo 24 aj s pánom kaplánom. Na fotografii ich môžete vidieť v plnej paráde. Bolo že to radosti, zábavy a súťaženia. Rozdelili sa na šesť mužstiev, jedno družstvo tvorili štyria hráči, otec hral spolu so synom. A ako to dopadlo?

1. miesto: družstvo Rasťa Kolarčíka
2. miesto: družstvo Antona Stanka
3. miesto: družstvo Jána Kolarčíka

    Pri turnaji chlapi, ako býva zvykom, vyhladli. Záchranou bola chutná kapustnica, ktorej nikto neodolá. Myslíme, že to bola vydarená akcia pre chlapov a chlapcov, ale to už musia posúdiť oni sami. Veríme, že o rok sa takto stretneme opäť.