fara2018-03-15T17:22:34+00:00Pane Bože, prečo? Prečo ja?
Túto otázku si položil každý z nás, a nie raz. Pýtali sme sa, keď nám nevyšli naše plány. Pýtali sme sa, keď sme ochoreli, keď ochoreli naši blízki. Pýtali sme sa, keď kolega mal vyšší plat. Pýtali sme sa, keď nás niekto krivo obvinil. Pýtali sme sa..... Áno, pýtali sme sa. Odpovede neprichádzali.
Vo vzduchu vždy visela odpoveď: - Prečo nie ty? Prečo ty by si mal byť ušetrený menších, či väčších sklamaní, trápení. „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“ Rim 8,32
ÁNO, BOH NEUŠETRIL SVOJHO SYNA!
Pozrime sa do minulosti:
Sv. Terézia z Lisieux, dcéra dnes už svätých rodičov, roztomilé, roztopašné dievčatko. Už ako štvorročná stratila mamu, spolužiaci ju medzi seba neprijali. Ako štrnásť a pol ročná vstúpila do karmelitánskeho kláštora. V kláštore ju nemaznali, naopak, predstavení akoby skúšali jej vieru. Bolo to pre ňu ťažké, ale statočne to znášala. Mnoho si tam vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti. Trpela aj kvôli krutej zime, pretože v kláštore sa vôbec nekúrilo. Nikdy sa však nesťažovala, iba na smrteľnej posteli o tom povedala predstavenej. Dostala tuberkulózu. Vykašliavala krv. Zomrela ako dvadsaťštyri ročná. PREČO PRÁVE ONA?
Sv. Ján Mária Vianey, kňaz kňazov. Štúdium mu išlo veľmi slabo. V seminári nespravil skúšky a do vyšších ročníkov nepostúpil. Doma ho doučovali, no ani to nepomohlo. Nakoniec videli jeho zbožnosť, a tak mu dovolili stať sa diakonom, nakoniec kňazom. Nemal to ľahké a nemal to ľahké ani ako kňaz. Dostal farnosť, ktorá bola známa svojou bezbožnosťou. Po nociach ho trápil Zlý duch, ktorý ho chcel pripraviť o zdravie a zdravú myseľ, aby nemohol pokračovať v evanjelizácii svojich farníkov. Desať rokov si varil len sám a stále to isté jedlo, len aby ho udržalo pri živote, jedával plesnivé zemiaky. Tridsať rokov strávil denne šestnásť až dvadsať hodín v spovednici. PREČO PRÁVE ON?
Fatimské deti, malí chudobní pastierikovia, v slnečnej páľave pásavali ovce. Jednoduché deti, ktorým nik neveril, že práve im sa zjavila Panna Mária. Ani jedno z detí nebolo nejako špeciálne vzdelané. Panna Mária im povedala, že budú veľa trpieť, deti s tým súhlasili. Boli väznení, vlastní rodičia im neverili. Deti prijali utrpenie, s ktorým sa stretli a obetovali ho za tých, ktorí odmietli Boha, aby ním potešili Pána. Hyacinta a František skoro zomreli, kým Lucia ostala na zemi dlhší čas. Hyacinta zomrela dokonca osamotená na nemocničnom lôžku.
Sv. Bernadeta Soubirousová, dievča z Lourde. Dievča, ktoré žilo vo veľmi chudobnej rodine, otec často bez práce, rodina bez vlastného bývania. Dievča, ktoré nevedelo spisovný jazyk, rozprávalo dialektom. Od malička sa vyznačovala zvlášť vrúcnou zbožnosťou, na náboženstvo nikdy nechodila, učila ju iba mama. Bernadeta bolo vždy veľmi krehké dieťa chatrného zdravia, ktoré už od malička trápili zažívacie problémy, astma, tuberkulóza pľúc, nádor na pravom kolene. Poslali do kláštora kde musela čeliť tvrdému zaobchádzaniu predstavenej noviciek a kde sa nemohlo hovoriť o jej zjaveniach. Bernadeta bol vždy bola veľmi pokorná a skromná. Zomrela ako 35-ročná. Ani ona nebola ušetrená trápenia. PREČO PRÁVE ONA?
Sv. Ján Pavol II. ako dieťa stratil mamu, ktorá zomrela, keď mal deväť rokov. O tri roky neskôr zomrel aj jeho starší brat Edmund a v roku 1941, vo veku dvadsaťjeden rokov, stratil aj svojho otca. Prežil tragickú skúsenosť dvoch diktatúr, pokus o atentát. V posledných rokoch života ťažko skúšaný napredovaním choroby nezostúpil zo svojho kríža. Napriek všetkému vyzýval ľudí, aby nepodliehali rezignácii, ale naopak, aby sa vydali smerom k duchovnej a morálnej obnove. PREČO PRÁVE ON?
Betlehemské deti, tie deti, ktoré boli vyvraždené, len preto, že sa narodili v čase, keď sa narodil Kráľ Kráľov. PREČO PRÁVE ONI?
Svätá rodina, tá rodina, ktorá vychovávala Božieho Syna. Už miesto narodenia bolo pod ľudskú úroveň, nie to pod úroveň Mesiáša. Útek do Egypta pred krutým Herodesom, nepochopenie, neviera. Nakoniec odsúdenie a ukrižovanie. PREČO PRÁVE ONA?
Mohli by sme menovať dlho, dlho, dlho...
Prečo práve nie ja, nie ty?... Každé naše trápenie má význam, nie vždy ho vieme pochopiť. Naši svätí, či blahoslavení obetovali svoje utrpenia za blízkych, za nepriateľov, za duše v očistci, za neveriacich, za chorých.... Dali nám príklad ako zvládať zdanlivo nezvládnuteľné situácie. Najväčšiu lekciu nám dal sám Boží Syn. Obetoval sa za nás bez ohľadu na to, či si to zaslúžime, alebo nie. Nasledujme Jeho príklad aj príklad tých, ktorých nám dal za vzor. A nezabudnime, že po utrpení a smrti príde Veľkonočné ráno.
