V piatom kole voľby vybralo konkláve najvyššieho pontifika. Stal sa ním 76-ročný argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio SJ a vybral si meno František. S humorom povedal, že konkláve je povinné dať Rímu biskupa. Zdá sa, že kardináli išli preto až na okraj sveta. Svätý Otec poprosil zhromaždený ľud o modlitbu zaňho a sám udelil požehnanie mestu i svetu –Urbi et Orbi.
Voľba nového Svätého Otca sa vo Vatikáne začne v utorok 12. marca. Počas dnešnej ôsmej generálnej kongregácie sa na tom zhodlo kardinálske kolégium. Konkláve, na ktorom sa bude vyberať nová hlava Katolíckej cirkvi a na ktorom sa majú právo zúčastniťvšetci kardináli mladší ako 80 rokov, zvolí nástupcu Benedikta XVI., ktorý sa vzdal svojho úradu 28. februára. Medzi 115 kardinálmi voličmi nebude žiaden slovenský kardinál, že obaja - Jozef Tomko i Ján Chryzostom Korec - majú viac ako 80 rokov.
Dnes, 11. 2. 2013, Svätý Otec Benedikt XVI. oznámil, že posledný februárový deň tohto roka sa vzdá svojho úradu. Stalo sa to na sviatok Panny Márie Lurdskej a zároveň 21. Svetový deň chorých.
„Po opakovanom zvažovaní dôvodov môjho svedomia pred Bohom, som dospel k istote, že moje sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu riadnym spôsobom," povedal okrem iného Svätý Otec Benedikt XVI.
Spojme sa v tento čas v modlitbe a prosme o Dary Ducha Svätého pre kardinálov, ktorí sa zúčastnia na konkláve, voľbe nového pápeža. Zároveň prosme Nebeského Otca, aby nám dal milujúceho pápeža a nezabudnime na odstupujúce Svätého Otca. Nech mu Pán dopraje veľa zdravia a milostí a odmení ho za neľahkú prácu, ktorú prinášalo riadenie Cirkvi v dnešnom svete.
„Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.“ Budeme počuť 17. januára v našich kostoloch pri sv. omšiach. V našej farnosti to bude znieť oveľa slávnostnejšie než v iných kostoloch. V našom farskom kostole budeme oslavovať Nebeského Otca spolu s naším patrónom sv. Antonom –opátom. Odpustovej slávnosti, ako už býva zvykom, bude predchádzať tradičná kvapka krvi, tento krát už 11. milosrdná kvapka krvi. Pozývame vás všetkých urobiť si predĺžený víkend, ktorý začne vo štvrtok večer na sviatok sv. Antona, opáta, bude pokračovať v piatok darovaním krvi a vyvrcholí v nedeľu odpustovou slávnosťou. Tešíme sa na vás.
Miesto a čas 11. milosrdnej kvapky krvi: Fara Jarovnice, piatok, 18. januára 2013, od 7:30 hod. do 10:30 hod. Všetci ste srdečne vítaní!
Nech Náš milostivý Pán Boh odmení každú vašu obetu.
Končí sa rok. Pred nami sú jeho posledné hodiny. Väčšina z nás bilancuje, hodnotí, čo a ako sme prežili, urobili. Tieto chvíle končiaceho sa roka sú aj dobrou príležitosťou na ďakovanie. Poďakovať sa Pánu Bohu za všetky milosti a dobrodenia, ktoré nám v tomto končiacom sa roku doprial. Za lásku, ktorou nás zahŕňal. Budeme ďakovať ľuďom okolo nás za ich blízkosť, spolupatričnosť, za ich lásku. Priať si, materiálne dobrá, veľa radostí a málo starostí. Dobrý rok pre kresťana je rok, kedy aj napriek starostiam, či radostiam Boh neostáva bokom. Ak každá hodina, každý deň v roku nie je premárneným časom, ak je časom častého stretávania sa s Ježišom v Eucharistii, ak je časom, keď sme nepremárnili príležitosť poslúžiť blížnemu, ak sme každý deň začínali a končili s Bohom, s Jeho požehnaním. Preto prosme Ježiša v jasliach a Jeho Matku Máriu, aby sme každý deň vedeli prežívať tak, ako by bol posledným dňom, čo nám Pán doprial.
Je začiatok decembra, čas, keď každý niečo očakáva. Deti nádielku snehu, cestári miernu zimu, učitelia a lekári vyššie platy a každý bez rozdielu Vianoce, z rôznych dôvodov. Pre jedných sú príležitosťou spomaliť, oddýchnuť si počas voľných dní, iní sa tešia z toho, že budú mať príležitosť urobiť niekomu radosť. Pre nás kresťanov je to čas milosti, čas, keď si pripomenieme príchod Bohočloveka na svet. Aj keď Boh bol a je stále na našej zemi, ľudstvo Ho potrebovalo vidieť svojím pozemským zrakom. Lenže nie vždy sa nám môže podariť vidieť Ho. Čo nám v tom bráni? Čo nám bráni, aby sme Ho mohli vidieť a spoznať? Príčinou slepoty je pohŕdanie Božím zákonom, ignorovanie Jeho ciest, chamtivosť a egoizmus, ktoré zavládli vo svete. Z ľudskej prirodzenosti vyplýva, že privítaniu hosťa, či už v domácnosti, alebo v zamestnaní predchádza príprava. Príbytky sa upratujú, leštia, nakupuje sa všetko potrebné, často aj nepotrebné, chystá sa hostina. Ak sa takto pripravujeme na príchod ľudského hosťa, čo potom, ak čakáme hosťa oveľa vzácnejšieho, Božieho?
Vchádzame do obdobia nazývaného Advent. Cieľom Adventu je príprava na Vianoce. Ozdobený stromček, napečené, navarené, darčeky zabalené. Pre niekoho je toto príprava na Vianočné sviatky. Ale je to aj príprava na príchod Božieho syna? Sviečky na adventnom venci postupne zhárajú. Všetko máme zabezpečené, ale stále cítime, že nám niečo chýba. Záleží od každého z nás ako budú tieto sviatky vyzerať. Ak si pripravíme Vianoce iba navonok, budeme mať krásny vianočný stromček, ale bude nám chýbať to najvzácnejšie. Bude nám v srdci chýbať Ten, o kom tieto sviatky sú a bez ktorého sa stráca ich význam. Tento čas, ktorý sa nám teraz ponúka je výzvou rásť v duchovnom živote, konať dobré skutky, očistiť sa od slepoty zvanej hriech. Zaželajme si teda, aby tohoročný advent nebol pre nás časom zbytočného, ale radostného očakávania. Pripravme si príbytok srdca, aby sa v ňom mohla narodiť Láska – naša spása.
Svetla ubúda, dni sa krátia a to je iba jeden zo sprievodných javov, ktoré už neodmysliteľne patria k začiatku jesene. Okrem tohto začiatku by som chcel upriamiť vašu pozornosť aj na iný začiatok – viac radostný a plný svetla i nových výziev – začiatok Roka viery, ktorý na prahu 50-teho výročia otvorenia II. Vatikánskeho koncilu a 20-teho výročia predstavenia Katechizmu Katolíckej Cirkvi, vyhlásil Svätý Otec Benedikt XVI. Stalo sa tak ostatný štvrtok 11. októbra. Tento Rok viery vnímajme jako záchranný liek a výzvu v čase, keď nielen spoločnosť, ale aj samotná Cirkev prežíva vážnu krízu viery. Aj navzdory ubúdajúcemu dennému svetlu sa už od začiatku tohto obdobia budeme spoločne usilovať o to, aby bolo medzi nami viac svetla viery. Na našom Slovensku si ešte viac pripomíname neodkladnú potrebu znovu objaviť krásu našej kresťanskej viery, keď súbežne s iniciatívou Svätého Otca prežívame aj Rok sv. Cyrila a Metoda, ktorí nám túto vieru ohlasovali a vštepovali do sŕdc i myslí.
Porta fidei – brána viery – sú prvé slová apoštolského listu Benedikta XVI., v ktorom všetkých veriacich vyzýva k obnove viery a k svedectvu. Chceme preto v jednote s Nástupcom sv. Petra viac uvažovať a hovoriť o našej viere a chceme ju aj viditeľnejšie uskutočňovať. Je preto na mieste zadefinovať si našu kresťanskú vieru hneď na začiatku. Vieru môžeme opísať ponajprv ako vnútorný slobodný postoj úplnej odovzdanosti Bohu. Znamená to zveriť sa Bohu v dôvere vďaka radostnej zvesti Evanjelia. Náš rozum sa neustále pýta a dostáva odpovede v osobe Ježiša Krista. A potom je tu skúsenosť v úzkom vzťahu s Ním, radosť z plnosti zmyslu života blízko pri Ježišovi. Ak chceme vyhlásiť, že veríme, mali by sme Ho dobre poznať a mali by sme dobre poznať aj obsah našej viery – tá je predovšetkým z ohlasovania – teda z počutia – a zároveň aj zo skúseností, z oslovujúcich dobrých skutkov veriacich ľudí. Vo svojej viere totiž nemôžeme zostať sami, oddelení od iných. Veríme v Boha spolu – spojení s Cirkvou. To si vyžaduje neotrasiteľnú vernosť, trpezlivosť a dôveru v Božiu pomoc v každom čase: Aj keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou! (Ž 23, 4). Viera je na celý život – v dobrom i v zlom. Jej naplnením bude stretnutie sa s Bohom z tváre do tváre.
Všetci dobre vieme, že dôležitejšie ako všetky naše slová o viere sú vždy skutky. Tie najlepšie obhajujú našu vnútornú vieru. Na začiatku Roka viery sme preto vyzvaní obnoviť a posilniť svoju vieru v skutkoch nefalšovanej kresťanskej lásky. Svedectvom máme oživiť vieru tých, ktorí sa od Boha a Cirkvi odklonili a stratili sa v spurnom prostredí tohto sveta. Keby sme prestali bojovať o vlastnú vieru, alebo aj o vieru iných, naše kresťanské korene, ktoré v nás zasadili sv. Cyril a Metod, by už dávno vyschli a náboženstvo i Cirkev by sa stali už len minulosťou. Preto, nemôžeme prestať bojovať. No, bojujme vždy s láskou! Mám nádej, že vaši kňazi vám vo farnostiach ponúknu rôzne katechézy na tému viery, púte do Večného mesta a na miesta účinkovania apoštolov Slovanov. Niektorí sú dokonca pripravení pozvať vás na stretnutie s ľuďmi, ktorí zápasili o svoju vieru, aby vám prišli odovzdať svoje svedectvo a povzbudiť vás. Starostlivosť o upevňovanie viery však nespočíva iba na pleciach kňazov. Tým chcem povedať, že mi na srdci leží veľká starosť o vieru v rodinách. Rodičov preto s naliehavosťou prosím, aby sa stali prvými svedkami viery svojim deťom. Skúste sa s nimi spoločne pomodliť, aj napriek tomu, že ste to doteraz ešte vôbec neskúšali. Spolu s nimi prichádzajte do kostola na sväté omše a častejšie pristúpte hlavne k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Vaše deti vás pozorujú a kopírujú. Robia to, čo vidia robiť vás. Nestačí ich iba posielať, je potrebné ich do chrámu vodiť a sprevádzať! Aj to dnešné evanjelium vás môže burcovať a zobúdzať z únavy, keď si uvedomíte, že viera je tým najvzácnejším pokladom a najcennejšou perlou či investíciou do budúcnosti vašich detí. Hoci by raz v živote mali stratiť všetko, len viera im pomôže nestratiť zmysel života. Vyzývam aj mladých vo farnostiach, aby vyšli zo svojich izieb, odlepili ruky od klávesníc techniky a začali sa viac zaujímať jeden o druhého. V skutočných vzťahoch sledujte spoločný cieľ a úmysel, urobiť pre farnosť a pre ľudí vo vašom okolí niečo pekné a dobré. Nech vás spojí sv. omša, výlet či zbor, alebo rôzne služby pre život farnosti. Hoci budete iba niekoľkí, nedajte sa odradiť, hovorte o svojej viere aj pred neveriacimi spolužiakmi. Zbaviť sa nepohodlného počatého života, žiť v partnerskej neviazanosti, rýchlo zbohatnúť, nestarať sa o potreby iných a nezapájať sa do ničoho čo posúva bližšie k spoločnému dobru – je oveľa jednoduchšie ako žiť desatoro a rozhodnúť sa pre rozdávanie a obetu vlastného života v službe iným. Pokiaľ to len zdravotný stav dovolí, prosím aj dôchodcov, aby sa v tomto Roku viery nebáli zapojiť do modlitbových skupín, hlavne do Ružencového bratstva či Modlitieb matiek a otcov. Prosím vás o modlitby za vaše deti a vnúčatá a za ich vieru, ktorú tak ľahko strácajú. Príďte a naplánujte si cestu na sv. omšu aj častejšie počas týždňa. Aj napriek pútavému televíznemu programu si nájdite čas na ničím nerušené čítanie Sv. Písma.
Predstaviteľov našich samospráv, primátorov, starostov a poslancov, povzbudzujem k tomu, aby sa nebáli priznať sa naplno k svojej viere. Veď aj kresťanská viera stojí v službe spoločnosti. Nemožno ju striktne vyčleňovať. Je veľkým potešením vnímať príklady súzvuku medzi verejnou a cirkevnou správou v obci či v meste. Koľko dobrého sa dá urobiť v živej spolupráci a vo vzájomnej pomoci. Pomôžte nám osloviť pre vieru a pre život podľa Božích princípov aj komunity Rómskeho etnika, ktoré je súčasťou našej spoločnosti na Východnom Slovensku. Kultivovať sa navzájom vierou v Boha je jedinou možnou cestou. Ináč to nepôjde. Podporte preto doslova misijné aktivity duchovných otcov, ktorí sa im venujú.
Drahí bratia a sestry, všetkých vás povzbudzujem k tomu, aby ste na všetkých postoch ktoré zastávate, či už v rodine, alebo v spoločnosti, obnovili v sebe zdravé katolícke sebavedomie. Zdravé, nie arogantné! Chráňme si svoju vieru! Viera je dar, no leží v našich rukách a našťastie aj v našich srdciach! O úprimnej viere v Božieho Syna predsa hovorí aj Sväté Písmo v tom zmysle, že dokáže aj hory prenášať. Možno je to iba metafora, no predsa je to často iba viera, ktorá nás samých dokáže preniesť ponad hory problémov a trápení, pomáha nám obstáť v životných skúškach podľa vzoru Sedembolestnej Panny Márie, učí nás zachovať si charakter i čisté svedomie, rozmnožuje v nás radosť i šťastie a uvádza nás do pohybu keď nás sústavne nabáda na zmenu k lepšiemu. Sú toto snáď malichernosti?! Prajem vám všetkým, aby ste dobre vykročili do začiatku Roka viery a aby ste mali radosť z poznávania a odovzdávania svojej viery. Nech sa medzi nami neustále zosilňuje jej svetlo! Požehnanie Trojjediného Boha Otca i Syna i Ducha Svätého nech vás v tom sprevádza a zostane vždy s vami!
Mons. Bernard Bober
14. septembra slávime sviatok Povýšenia sv. kríža, patrocínium filiálneho kostola v Močidľanoch. Kríž je znakom spásy, na ňom náš Spasiteľ vylial svoju predrahú krv, aby sme my mohli žiť. Jeho krv nám zachránila náš večný život.
Každý z Vás môže zachrániť život, časný život, svojho blížneho. Neviete ako? Je to jednoduché! Príďte na farský úrad a darujte krv! 14. septembra 2012 od 7:00 do 10:30 to bude už desiaty krát, čo na našej fare potečie krv. Vy, ktorí ste tu boli po prvý krát a máte za sebou deväť odberov, neváhajte a príďte na jubilejný odber, aby ste mohli získať BRONZOVÚ plaketu za prvých desať odberov. Tešíme sa na Vás, oslovte aj svojich priateľov a známych.
Tento, pre darcov voľný deň ukončíme odpustovou sv. omšou vo filiálnom kostole v Močidľanoch.
