Aktuality

Mnohí z nás sa už viezli metrom. U nás je to nemožné, ale vo väčších mestách vo svete je to nevyhnutný dopravný prostriedok.

V jednom meste metro prevážalo ľudí do práce, za zábavou, jednoducho ľudia ho brali ako niečo nevyhnutné, a zároveň samozrejmé. Raz, v jeden večer, sa v tomto metre  realizovali vandali. Všetky značky, ktoré im stáli v ceste vylámali, zničili. Ktoré sa nedali polámať, zastriekali spraymi. Celé metro vyzeralo, ako keby nikomu nepatrilo, ako keby ho nebolo nikomu treba.

Ráno, ako vždy, sa tam nahrnulo množstvo ľudí. Všetci sa náhlili, poväčšine za prácou. Všetci boli zvyknutí sledovať značky, ktoré teraz chýbali. V metre nastal zmätok. Ľudia si cestu nepamätali, nebolo potrebné si ju zapamätať, veď mali orientačné tabule, značky. Ale teraz... Obzerali sa za zriadencami, niekým, kto by im pomohol. Ale nikoho nebolo. Videli iba chaos, steny, na ktorých sa ešte včera vynímali tabule ukazujúce smer, dnes boli postriekané farbami bez ladu a skladu.  Skúšali hľadať správnu cestu, každý svoj cieľ. Cestovali zo stanice do stanice, menili trasy, menili vlaky. Kráčali a predsa stáli. Každý prichádzajúci vlak im prinášal aspoň štipku nádeje. Ale namiesto nádeje z neho vystupovali dezorientovaní cestujúci. Čas utekal, deň sa schyľoval ku koncu. Ľudia chodili, cestovali, ale cieľ sa im strácal, nemohli ho nájsť. Do stanice prišiel posledný vlak, posledná nádej. Všetci to už vzdali, neverili, že sa im podarí dostať sa z tohto zmätku, nájsť správny smer.

Zrazu sa metrom ozvalo pravidelné ťukanie. Ťuk, ťuk, ťuk,... Všetci sa otočili tým smerom odkiaľ to prichádzalo. Oči všetkých sa upriamili na človeka, ktorý vystúpil z vlaku a ráznym krokom pokračoval vo svojej ceste. Cestu pred sebou si kontroloval bielou paličkou. Bolo na ňom vidieť, že vie, kam má ísť, pozná cestu k svojmu cieľu. Jemu neprekážali postriekané steny, chýbajúce značenie. Mladí i starí, zdraví aj chorí pomaličky, pomaly začali nasledovať muža s bielou paličkou.  Muž vediac, či nevediac im ukazoval cestu, nevidiaci vidiacim. Nevidiaci muž vyviedol cestujúcich z metra, mohli sa dostať domov k svojim blízkym, do svojho cieľa. 

Metro u nás nemáme. Cestujeme však všetci. Cestujeme životom. Je len na nás, či sa naučíme pozerať kam kráčame, či si zapamätáme cestu. Naberme odvahu kráčať v Pánovej prítomnosti, tak ako povedal v homílii Svätý Otec František, s Pánovým krížom. Takto kráčať s  modlitbou Panny Márie, našej Matky, a vyznávaním Ježiša Krista ukrižovaného, nám Duch Svätý udelí milosť kráčať správnym smerom, dostať sa do svojho cieľa, dosiahnuť dokonalosť.

Pozývame všetkých členov Ružencového bratstva na duchovnú obnovu, ktorá sa bude konať v sobotu, 16. marca 2013, so začiatkom o 9.00 hod. Program bude prebiehať paralelne vo farskom kostole aj v kostole Panny Márie Fatimskej v osade. Zariaďte si svoje povinnosti tak, aby ste sa (všetci členovia) mohli obnovy zúčastniť. Okrem duchovnej stránky, Vás budú o. Dominikáni v prednáškach informovať o povinnostiach vyplývajúcich z členstva, ako aj o správnom fungovaní ružencového spoločenstva.

Počas duchovnej obnovy bude možnosť zakúpenia rôznych materiálov z ponuky Dominikánskeho Mariánskeho Centra - časopis Ruženec, knihy, sady tajomstiev posvätného ruženca, prísľuby Panny Márie, koruna Panny Márie a iné.

V piatom kole voľby vybralo konkláve najvyššieho pontifika. Stal sa ním 76-ročný argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio SJ a vybral si meno František.  S humorom povedal, že konkláve je povinné dať Rímu biskupa. Zdá sa, že kardináli išli preto až na okraj sveta. Svätý Otec poprosil zhromaždený ľud o modlitbu zaňho  a sám udelil požehnanie mestu i svetu –Urbi et Orbi. 

     Voľba nového Svätého Otca sa vo Vatikáne začne v utorok 12. marca. Počas dnešnej ôsmej generálnej kongregácie sa na tom zhodlo kardinálske kolégium. Konkláve, na ktorom sa bude vyberať nová hlava Katolíckej cirkvi a na ktorom sa majú právo zúčastniťvšetci kardináli mladší ako 80 rokov, zvolí nástupcu Benedikta XVI., ktorý sa vzdal svojho úradu 28. februára. Medzi 115 kardinálmi voličmi nebude žiaden slovenský kardinál, že obaja - Jozef Tomko i Ján Chryzostom Korec - majú viac ako 80 rokov. 

„Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.“ Budeme počuť 17. januára v našich kostoloch pri sv. omšiach. V našej farnosti to bude znieť oveľa slávnostnejšie než v iných kostoloch.                            V našom farskom kostole budeme oslavovať Nebeského Otca spolu s naším patrónom sv. Antonom –opátom. Odpustovej slávnosti, ako už býva zvykom, bude predchádzať tradičná kvapka krvi, tento krát už 11. milosrdná kvapka krvi. Pozývame vás všetkých urobiť si predĺžený víkend, ktorý začne vo štvrtok večer na sviatok sv. Antona, opáta, bude pokračovať v piatok darovaním krvi a vyvrcholí v nedeľu odpustovou slávnosťou. Tešíme sa na vás.

Miesto a čas 11. milosrdnej kvapky krvi: Fara Jarovnice, piatok, 18. januára 2013, od 7:30 hod. do 10:30 hod. Všetci ste srdečne vítaní!

Nech Náš milostivý Pán Boh odmení každú vašu obetu. 

       Končí sa rok. Pred nami sú jeho posledné hodiny. Väčšina z nás bilancuje, hodnotí, čo a ako sme prežili, urobili. Tieto chvíle končiaceho sa roka sú aj dobrou príležitosťou na ďakovanie. Poďakovať sa Pánu Bohu za všetky milosti a dobrodenia, ktoré nám v tomto končiacom sa roku doprial. Za lásku, ktorou nás zahŕňal. Budeme ďakovať ľuďom okolo nás za ich blízkosť, spolupatričnosť, za ich lásku. Priať si, materiálne dobrá, veľa radostí a málo starostí. Dobrý rok pre kresťana je rok, kedy aj napriek starostiam, či radostiam  Boh neostáva bokom. Ak každá hodina, každý deň v roku nie je premárneným časom, ak je časom častého stretávania sa s Ježišom v Eucharistii,  ak je časom, keď sme nepremárnili príležitosť poslúžiť blížnemu, ak sme každý deň začínali a končili s Bohom, s Jeho požehnaním. Preto prosme Ježiša v jasliach a Jeho Matku Máriu, aby sme každý deň vedeli prežívať tak, ako by bol posledným dňom, čo nám Pán doprial.