Víkend polročných prázdnin a nasledujúci víkend sme mali možnosť, teda náš detský zbor a miništranti, zažiť niečo nevídané – NOC NA FARE. Už sme zažili Noc škriatkov, Noc v družine, ale toto tu ešte nebolo.
Všetko sa to začalo detskou sv. omšou, po ktorej nás čakala úžasná večera – jedna kopa palaciniek. Tú sme hravo zvládli a pokračovali opäť v kostole adoráciou. To sa večer ešte len začal. Večer plný hier, humoru a dobrej nálady. Nechýbala ani modlitba posvätného ruženca, že sa nám pri nej už driemalo, neprezraďte nikomu. Hry vystriedal film. A ako to už býva zvykom, koľko ľudí, toľko chutí. U nás to bolo tiež tak, nepozeral sa jeden film, ale hneď dva. Kto nezaspal pri filme, uložil sa hneď po ňom. Ráno po skvelých raňajkách sme sa presunuli do kostola na rannú modlitbu a pokračovali v hrách na farskom ihrisku, Maďaroši a ani kalčeto si neoddýchlo. Miništranti sa dozvedeli niečo nové zo života ich patróna sv. Dominika Savia a ešte veľa zaujímavých vecí. Dopoludnie ubehlo ako voda a bol tu obed. A náš úžasný víkend na fare sa skončil. Už sa len pobaliť, nič nezabudnúť (čo sa nám veru nepodarilo) a odchod domov. Čo k tomu ešte dodať? Snáď len to, že srdečná vďaka patrí našim duchovným otcom za všetko, čo pre nás pripravili, a že to s nami vydržali.
Kto tam nebol môže iba „závidieť“, ale určite nie, závidieť nie je kresťanské. Kto tam nebol, môže sa tešiť, na tú svoju NOC NA FARE.
